Alba Elidor a jej prvé zoznamovanie sa s domovom:

Dňa 19.12.2014 som i ja odišla do nového domova. Ešte som tak dlho necestovala, ale zvládla som to celkom dobre. Väčšinu času som spinkala v náručí mojej novej kamarátky u ktorej mi bolo veľmi dobre.

Do nového domova si ma priniesli v takejto peknej taštičke. No musím povedať, že je to kúzelná taštička, lebo ja si pekne ležím v teple a vôbec nemusím používať nôžky. A som si istá, že mi pristane.

Ešte v ten večer som si poprezerala jednotlivé izbičky a pomaličky som začala spoznávať svoj domov.  Ani neviem ako a od únavy som zaspala, občas mi  z hrdielka vyšiel zvláštny zvuk, ale to preto, aby všetci vedeli, že sa volám Dorinka a som tu nová.                      

V sobotu 20.12.2014 som niečo spapala, ale stále som bola trocha opatrná a zakríknutá, ale to bol môj zámer lebo som chcela, byť stále hladkaná a byť stále v náručí, to mám moc rada. No, ale dlho som sa takto pretvarovať nevydržala a večer sa to zlomilo a ja som ukázala svoju pravú tvár. Zrazu som začala skackať a všetkých som vyzvala na spoločné šantenie. To bola, ale sranda...

A 21.12.2014 som všetkých privítala, tak ako správne šteniatko má, bola som veselá a šťastná, že sme spolu,  spapala som plnú misku granúl.                       

Hneď ráno dňa 23.12.2014 som si našla nového kamaráta, ktorý tu bol stále, ale ja som si ho vôbec nevšímala. Prv sme sa museli spoznať, trocha sme sa pobili, aby bolo zrejmé, kto je tu pánom a keď sme si to vyjasnili, tak sme sa aj skamarátili. Predstavujem Vám plyšového psíka, ktorý sa volá Asman, presne tak, ako sa volá môj veľký brat. 

24.12.2014

Vianočné ozdoby sa mi veľmi páčili, boli by úžasné na hranie, ale vraj patria na stromček a nie do mojej papuľky. Tak keď nechcú, aby som im pomáhala, tak som si našla pekné miestečko odkiaľ som ich mohla pozorovať ako krásne zdobia stromček.

26.12.2014

Našla som si aj veľa kamarátov a to: fenku dlhosrstého jazvečíka Mailu, psíka yorkshirského teriéra Kulíška, fenku hrubosrstého jazvečíka Nellinku, kríženca Filipa a mačičku Majdu.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Stáli ste pri mne, pomohli ste mi v začiatkoch, ktoré neboli najľahšie. Neodišli ste, boli ste tu pre mňa a chcem, aby ste vedeli, že ja som tu pre Vás, vždy tu budem pre Vás. Ďakujem Vaša Dorinka  

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

18.01.2015

Spoločne sme sa vybrali na vychádzku. Avšak to nebola obyčajná vychádzka, to bola veeľmi dlhá a veeeľmi zaujímavá vychádzka. Poletovala som raz sem, raz tam a to len preto, aby som do môjho nošteka nabrala všetky tie vône, ktoré sa nachádzali naokolo.  A keby ste vedeli koľko vecí som videla. Musím sa  priznať, že občas bolo potrebné zapojiť aj papuľku, aby som vedela čo je to za vec a ako chutí....

Keď sme prišli z vychádzky, tak som si ľahla na moje obľúbené miestečko a premýšľala som, ako si zapamätať  všetko to, čo sme zažili. Bolo potrebné nájsť niečo, čo by  mi to pripomínalo.  Pamätám sa, že tam bol úžasný výhľad na krajinu.

Začala som všade hľadať, občas som si musela sadnúť a občas aj ľahnúť, aby mi niečo neušlo.

A ako sa hovorí:  kto hľadá, ten nájde.  Ja som to našla. Je to niečo odkiaľ mám celkom dobrý výhľad a odkiaľ môžem pozorovať  všetko to dianie naokolo.

Ja som tvoja kamarátka, ty si moja kamarátka a preto sme najlepšie kamarátky na svete.                                                                                  

15.02.2015

Toto o mne napísali moji majitelia:

 - keď sa nám to psie decko narodilo, tak sotva vidieť bolo, také malé, čierne nič....  

 - teraz už má tri kilá a je všetkými milovaná čertica, chlpatá dračica. Je múdra, učenlivá, temperamentná a hlavne stále dobre naladená

 - tiež je aj malý jedlík. Keď jej chystáme do misky mäso, začne neuveriteľne dlho panáčkovať. Tancuje dookola ako človek. Zvažujeme či s ňou    nepôjdeme do cirkusu:):)

                                        Už mám                       mesiacov                                                                                                                                                                                                

Takto som prežila moju Veľkú noc:

v pondelok sme vyrazili na výlet. Vôbec som nevedela kde sa práve nachádzame, ale moja rodina to vedela úplne presne. Pešo sme zdolali výstup na najvyšší vrchol Bielych Karpát – Veľkú Javorinu. Na vrcholku sa začalo ozajstné dobrodružstvo. Ako mávnutím kúzelného prútika začalo snežiť a to až tak, že som si nevidela ani na špičku svojho ňufáčika. Našťastie sme našli útočisko v podobe útulnej chaty. Zvládli sme to a preto si zaslúžime veľkú pochvalu, ale obzvlášť moja kamarátka Zuzka si zaslúži medailu.     

Takto som si užila leto: